Umelá inteligencia nie je pre žiakov na prvom stupni žiadna záhada, kým ju my dospelí nezačneme zbytočne komplikovať. Deti ju vnímajú buď ako mágiu, alebo ako hovoriaceho robota z rozprávky. Úlohou učiteľa nie je urobiť z nich programátorov, ale pomôcť im pochopiť, že za tými zázrakmi sa skrýva čistá logika a dáta.
AI nie je mozog, sú to vzorce
Prvým krokom je zbaviť AI nálepky „mysliaceho stroja“. Vysvetlite žiakom, že AI v skutočnosti nerozmýšľa ako človek. Je to skôr veľmi rýchly detektív, ktorý hľadá vzorce (vzory) v obrovskom množstve informácií. Ak jej ukážete tisíc fotiek mačiek, všimne si, že mačka má špicaté uši, fúzy a určitý tvar očí. Keď jej potom ukážete novú fotku, AI len tipne: „Toto sa na 99 % zhoduje so vzorcom mačky, ktorý poznám.“
Túto myšlienku viete deťom výborne demonštrovať cez hru Quick Draw. Žiak kreslí napríklad bicykel a algoritmus sa snaží uhádnuť, čo to je, ešte kým dokončí prvé koleso. Je to skvelý moment na diskusiu - AI nevie, čo je bicykel v skutočnom svete, ona len porovnáva čiary, ktoré žiak práve kreslí, s miliónmi iných kresieb bicyklov, ktoré už videla predtým.
Z čoho sa pečie „AI koláč“
Aby sme pochopili, prečo AI niekedy robí chyby, môžeme použiť analógiu s pečením. Dáta sú pre umelú inteligenciu ako múka, vajíčka a cukor. Ak použijete kvalitné suroviny, koláč bude výborný. Ak však umelej inteligencii dávate len obmedzené alebo zlé informácie (dáta), jej výsledok bude prinajmenšom podivný.
Vyskúšajte si v triede nástroj Teachable Machine. Nechajte deti, nech „nakŕmia“ počítač obrázkami svojich peračníkov alebo desiaty. Rýchlo zistia, že ak stroju ukážu len jedno jablko z jednej strany, pri inom type jablka už zlyhá. Tento praktický pokus ich naučí viac než hodina teórie o tom, že kvalita a množstvo dát určujú, ako dobre bude technológia fungovať.
Viac než technológia - učíme kriticky myslieť
Učiť o AI na prvom stupni znamená pripraviť deti na to, že technológia nie je neomylná. AI nehovorí pravdu, len tipuje na základe štatistiky.
Deti musia vedieť, že AI môže mať svoje „obľúbené“ odpovede alebo predsudky, pretože sa učí od ľudí. Byť dobrým digitálnym občanom dnes znamená nielen byť slušný na internete, ale aj kriticky preverovať to, čo nám počítač povie. Predpovede nie sú fakty - to je veta, ktorú by sme mali v triedach opakovať pravidelne.
Pomôcť vám môžu aj aktivity z portálu Code.org, ako je napríklad AI for Oceans. Deti v nej trénujú robota, aby rozpoznal ryby od odpadkov v mori. Tu krásne uvidia, že ak sa pomýli človek pri trénovaní, stroj bude chybu opakovať. Je to priama lekcia o tom, že za správanie technológií sme stále zodpovední my, ľudia.
Mapa nie je krajina
Učiť deti o AI je ako učiť ich čítať mapu. Nemusia vedieť postaviť cestu ani vypustiť satelit, aby sa vedeli v lese zorientovať. Musia však rozumieť značkám a pochopiť, že ak je mapa nepresná alebo stará, môže ich zaviesť do slepej uličky. Musia sa vedieť sami rozhodnúť, kam chcú v skutočnosti prísť.
Cieľom nie je urobiť z detí na prvom stupni expertov, ale sebavedomých a premýšľajúcich používateľov. Skúste tento týždeň aspoň jednu z týchto aktivít. Uvidíte, že strach z AI zmizne v momente, keď žiaci pochopia, že ten „magický stroj“ v skutočnosti len počíta vzorce, ktoré sme mu my sami ukázali.
